Vec sa má tak, že som sa rozhodol pri určitých denníkoch, týždenníkoch a mesačníkoch, poukazovať na to, ako s vami manipulujú a ako doslova a do písmena, premanentne recyklujú svoj obsah. Takže, ak sa vám zdá, že už ste niekedy nejaký príbeh čítali, nie ste úplne ďaleko od pravdy. Realitou je, že ste ho mohli čítať dva, štyri či aj viac mesiacov dozadu.
Najpodozrivejšia, spisovateľka!
Osobne ju mám rád, podporujem ju v jej snahe a zároveň som možno aj preto na ňu trošku viac fixovaný, pretože som veril v jej kvality. Reč je konkrétne o Evite a jej magazíne, či jeho webovej verzii, ktorá je najčastejšie príkladom toho, ako sa recykluje obsah. Dnes publikovali na webe článok ako "skutočný príbeh" ženy, ktorú podviedol manžel. Je to ten istý skutočný príbeh ženy, ktorá zázračne ďakuje za neveru, lebo im zlepšila vzťah. Texty dvoch článkov sú úplne identické, s rozdielom v titulku, dátume a nejakom tom úvodnom textíku, čo vás má donútiť kliknúť si na tento úžasný článok, ktorý už vlastne poznáte.
Zatiaľ, čo sa prvý publikovaný (decembra 2019) teší popularite, ten dnešný to zatiaľ ešte nedotiahol. Dôvodom môže byť aj fakt, že vlastne príbeh čitateľky, ktorej manželstvo vlastne nevera okorenila, nebol až tak v poriadku. Dôvod? Pôvodne bol publikovaný totiž už 15.8.2020!!! Takže sa tu pozeráme na článok, ktorý vidíme 3x. Verím, že by som našiel ešte aj ďalšie desiatky takýchto článkov, ale nechcem robiť zlobu. Len chcem poukázať na to, že médiá by mali zvážiť, či chcú prinášať kvalitný obsah, alebo kvantitatívne bullshity, ktoré potom ešte budú verklikovať ako Fico mokré sny o Sorošovi, alebo Peťo Pellegrini o politických objednávkach a trestných oznámeniach.
Evita nevymyslela nič nové!
Ako som spomínal, tým, že Evitu poznám a mám k nej trošku kritickejší pohľad, pre jej kvality a tak podobne, musím podotknúť, že nevymyslela v podstate nič, čo by tu neexistovalo dávno pred vznikom jej časopisu. Redakcie magazínov totiž fungujú na recyklácii obsahu v podstate stále. Dôvodov môže byť niekoľko. Nízka čítanosť inak dôležitého produktového článku (rozumej aj natívnej reklamy), dôležitosť interakcie s čitateľmi (tiež z dôvodu, že ide o niečo, čo by chceli nejako povýšiť), alebo proste len z dôvodu, že je sezóna dovoleniek a nové nápady a príbehy nechodia, nik nič nepíše a písanie článkov je - žiaľ - veľmi ťažké, keď potrebujete zaplniť časopis aj niečím iným ako len reklamou.
Poznáme prípady, kedy sa recyklovali celoročne horoskopy, ktoré boli v obehu niekoľko rokov. Verím, že ak by ste niekde vylovili nemenovaný týždenník a máte náhodou aj archív, tak by ste zostali prekvapení, koľko rovnakých textov nájdete pre rôzne znamenia v čase. Realitou je, že sú to len spoločensky akceptované formy istého textu, ktorému prikladá na vážnosti len malá skupina ľudí, takže to nejako nemá dôvod niekto kontrolovať, alebo riešiť, či sú alebo nie sú horoskopy "správne" alebo "skutočné". Mimo to, panuje vlastne nejaký taký konsenz, že vlastne horoskopy aj tak nie sú skutočné a teda sa v nich aj často klame. Ten, kto im prisudzuje istú váhu a riadi sa nimi, mal by radšej pouvažovať. Je to presne ten istý nástroj manipulácie ako kontextové reklamy, ktoré vás nútia kúpiť si parfém, lebo čítate článok o parfémoch.
Nedostatok tém, či?
Písať o tom, že by nebolo o čom písať, mi nepríde úplne správne. Faktom však zostáva, že pokiaľ je ten-ktorý magazín tématicky zameraný, môže naraziť na stav, kedy sa mu témy minú. Je to rovnaké ako so slovnou zásobou, proste raz narazíte na deň, kedy zistíte, že už neviete žiadne nové slová. Ženské magazíny sú tak v tomto smere ako prvé, čo sú v podstate na veľmi tenkom ľade, pretože ich tématické okruhy sú veľmi striktne dané. Móda, vzťahy, kultúra. Najväčšie studnice z ktorých čerpajú. Nič menej a nič viac. Keď si potom vezmeme, že v predchádzajúcom čísle sme "ohovorili" módny vkus tej ktorej celebrity, v tomto čísle jej nemôžeme dať priestor, takže vlastne treba selektovať, aby sme nevyzerali, že máme na danú celebritu nejako namierené a stále ju riešime a tak podobne.
Keď si však potom prečítate v 3 až 5 vydaniach len o jednej a tej istej celebrite, je jasné, že je asi vašou modlou a tak opäť musíte selektovať. Nájsť správny pomer medzi tým, čo ľudia chcú vidieť a čítať, následne to skonsolidovať s tým, čo už sme mali napísané, aké témy máme v aktuálnom čísle a tak ďalej. No. Nič jednoduché. Takže narazíte na to, že nemáte dosť času na vytvorenie niečoho nového a tak recyklujete. Vyberiete niečo, čo ste publikovali dávnejšie, zistíte, že je to stále téma a šup, čitateľ dostane upravenú titulku a to je asi tak všetko. Čo tak príklad? Vášnivé a zvodné znamenia z 5. februára 2021, alebo radšej pôvodnú verziu Vášnivé a zvodné znamenia z 25.11.2020? Smutnejším príkladom recyklácie je však článok o tom, ako Keanu Reeves prišiel o manželku. Bol tak populárny, že sa oplatilo jeho pôvodnú verziu vyloviť až v roku 2019 (verzia z 2021 a tá - historická s 2019)!!!
A tak si tu žijeme milé ženy...
A potom treba veriť tomu, že skutočné príbehy sú skutočné, že príbehy "mužov" píšu muži?
