Nechcem nikoho do ničoho tlačiť, pretože každý to má tak nejako podľa seba. Niekto si myslí, že počas Valentína je to o láske, iní si myslia, že je to šanca ako sa behom jedného dňa dostať ženskej do nohavičiek. Faktom je, že pravda je niekde uprostred. Nie?

Ako to ale už u mňa na tomto webe je zvykom, na všetko sa pozrieme z dvoch strán. Z tej mojej a z tej, o ktorej čítame stále v tých ženských bullshitoch, kde by sa im zišiel chlap ako ja, čo to bude všetko dementovať a opravovať do pozície, v akej to skutočne je.

Valentín očami mužov

Aby som nepísal len o tom, ako vnímam tento sviatok len ja, napíšem možno trošku všeobecnejšie, ako ho vnímajú rôzne skupiny mužov. Od tých, čo im hovoríme srabovia, cez tých, čo im hovoríme "lepenky" až po tých, čo po nich slintajú všetky ženy, pretože sú nedosiahnuteľní. Nepíšem však o nedosiahnuteľnosti z dôvodu, že majú ženy, alebo tak, ale o nedosiahnuteľnosti, ktorá má čo-to spoločné s tým, že títo muži vôbec nič od života neočakávajú a ani nikoho nehľadajú. Sú jednoducho spokojní s tým, ako veci sú.

Takže začnime so srabíkmi, čo videli ženskú vagínu maximálne tak niekde v časopise a aj to si museli pred tým kúpiť 30 iných časopisov, kým sa rozhýbali aby si kúpili aj niečo hambaté. Je to sorta chalanov, čo nikomu nijako neubližuje a v podstate je to asi aj sorta takých tých romantikov, čo čakajú, že narazia do nejakej ženy, okolo hlavy im budú lietať "amorkovia" a zamilujú sa až od malíčku na nohe, cez penis po posledný konček vlasu na hlave. Jo, je to desivé, ale je to tak. Je to banda lúzerov, čo sú počas tohto divného sviatku doma, čumia do počítaču alebo na porno, pretože nemajú gule na to, aby oslovili ženu, nie to ešte aby sa do nejakej snažili strčiť svoj penis.

Táto sorta prežíva tieto sviatky asi najhoršie, pretože sa začínajú utápať v depkách, že nikoho stále nemajú a že budú panici asi tak do 90tky. Realita je síce trošku iná a možno sa im to podarí niekedy v 30tke. Ak nie, potom fakt asi vôbec.

Lepenky - sorta chlapov, čo sa nalepí na čokoľvek. Pane jo, to je sorta, ktorá labzuje po baroch, diskotékach a nalepí sa na akúkoľvek babu, čo tancuje. Lepia sa na rite, snažia sa o kontakt a celkovo sú úplne out of topic, pretože ich valentín je len a len o sexe. Snažia sa dostať do nohavičiek a je im jedno komu. Ako moc sa im darí, to povedať neviem, ale podľa dlhoročného pozorovania sa to podarí možno tak 2 z 15, čo je v celku prúser. Reálne sa často zamýšlam nad tým, čo vôbec skúšajú a prečo. Hlavne v dnešnej dobe mám pocit, že stačí vliezť do podniku, ukázať, že vieš tancovať a čoskoro sa na teba nalepí nejaká samica, pretože si typ chlapa, čo vie aspoň pokrčiť kolená pri tanci a dokáže počúvať rytmus - volajme to predpoklad k tomu, že aj pri jebačke budeš dostatočne ohybný a pravideľne prirážať.

Nedosiahnuteľná skupina mužov, je v určitej podstate presne tá posledná čo som popísal. Je to ten typ chlapa, čo vie, že ak sa bude správne správať, hovoriť to čo treba v tom čase kedy treba, tak si namotá nielen ženskej nohavičky okolo prstu, ale aj jej pery a neskôr celú......... No veď vieme. Táto skupina mužov vôbec nerieši sviatky. Nerieši narodeniny, meniny, Valentín, Vianoce, Nový rok... nič. Načo? Pre koho? Ak chce, vie ženu zahrnúť všetkým, čo jej uvidí na očiach a ak nechce, tak sa jednoducho nebude ani unúvať aby čokoľvek robil. Darčeky dáva, kedy sa mu zachce a nerieši, či to niekoho zaujíma alebo nie. Tento typ muža vie, že darček na narodeniny síce žena čaká, ale je mu jasné, že rozloženie darčeku na viacero postupných jej spraví ešte viac radosti, ako jeden a ešte k tomu v čase, kedy ho ona sama čaká.

Presne tak, ako je tomu na narodeniny, na valentína alebo kedykoľvek. Ženy čakajú že dostanú darček, ale prečo? A tu sa dostávame k tomu pohľadu žien... Ja ale žena nie som, takže mi kľudne napíšte do komentárov váš názor, drahé ženy. Čo vlastne očakávate od mužov? Prečo chete darčeky na takéto sviatky, akým je napríklad valentín?