Nájsť správnu formu pre rozchod sa asi zatiaľ vôbec nepodarilo nájsť, pretože, či chceme alebo nechceme, vždy k dotyčnej osobe prechovávame ja po rozchode istú formu náklonnosti, takže nám to nie je vždy tak úplne jedno, čo sa vlastne pri rozchode odohráva.

Vojna aj mier

Na jednej strane, pokiaľ ste boli vo vzťahu, kde sa sústavne bojovalo o každú jednu vec, potom je asi rozchod len únikom pred väčšou vojnou a všetky tie malé boje sú vlastne dopredu prehrané na oboch stranách. Nie je ani víťaz a ani porazený. Jednoducho sa stáva, že nie všetko je večné a ľudská láska - nech je akokoľvek ohromná - má svoje úskalia. 

Paradoxne sa však stáva, že vzťahy, kde to bolo tak nejako "na nože", sú pri rozchodoch tak nejako úplne tiché. Nemajú si čo vykričať, pretože to robili počas celého vzťahu a tak je viac ako jasné, že sa len zabuchnú dvere a ide sa ďalej. Zároveň však tieto vzťahy majú v sebe niečo z toho typického "talianskeho" života, kde je istá forma temperamentu a napätia, čo v zdravom vzťahu tiež akosi nemôže chýbať. Preto je viac ako jasné, že ďalšia časť rozchodov, je vo svojej podstate tak nejako horšia.

Už len spolu "žijete"

Stereotyp, kde už bežíte v rutine, ktorá je tou správnou formou "stagnácie". Vám to tak vyhovuje, pretože ste v komfortnej zóne, kde vás už nič neprekvapí. Teda... Ak nepočítam prekvapenie v podobe náhleho rozhodnutia, ktoré je pre vás náhle, no partner ho môže zvažovať kľudne aj celé mesiace ak nie roky. Zatiaľ, čo sa všetko javí ako pohodový vzťah, je vlastne len forma "odpočinku", počas ktorej môže niekto z vás plánovať "útek" za niečím lepším. 

Nehovorím, že v týchto vzťahoch nedochádza často k neverám, alebo niečo podobné. Je to však na neveru obzvlášť náchylné, hlavne ak v danom vzťahu akosi nefunguje tá povestná chémia, alebo jednoducho a priamo povedané, keď to stagnuje v spálni, alebo inde, kde sa radi oddávate sexu.

Ukončenie takéhoto vzťahu zvyčajne človek nerozumie, pretože si myslí a dlhú dobu žije v tom, že je to všetko v poriadku. Hlavne ak sa v tom vzťahu nejako neutvrdzujete a žijete na nejaký ten zotrvačník, kde poznáte všetky koľaje a viete, kedy ktorá veta alebo slovo funguje. Potom príde ako blesk z čistého neba, slovné spojenie, "Mali by sme sa porozprávať", ktoré je z ničoho nič úplne iné ako to, na ktoré ste zvyknutý. 

Vlastne ste spolu ani nikdy neboli

Veľmi špecifické vzťahy sú tie, kde vlastne ani neviete, či spolu chodíte alebo nechodíte a je vám úplne blbé sa na to pýtať, pretože vám funguje všetko. Sex je super, zábava je super, každý si žije svoj život a tak vlastne ani nie je potreba nič riešiť. Horšie to potom je, keď neviete, či ste vo vzťahu a či je nutné ho "skoncovať" keď nájdete niekoho iného, pretože vlastne ani nemáte pocit, že spolu chodíte. Celú dobu vám to pripomína skôr ten štýl priateľov s výhodami, takže to ani nie je chodenie. Teda. Aj tu je potom také to zvláštne prekvapenie, keď sa odmlčíte a zrazu sa stretnete niekde inde všetci traja (vy, vaša sexuálna partnerka alebo partner a jeho nový objav). To sa to potom ešte len dozviete, že čo to má znamenať. 

Ale aby som sa vrátil k podstate otázky... 

Existuje správna forma rozchodu?

Vyčistite si hlavu. Zabudnite na druhy a formy vzťahov. Existuje nejaká fakt dobrá a zaručená forma rozchodu, pri ktorej si zachováte svoju tvár a neublížite niekomu, na kom vám v podstate dlhú dobu záležalo a komu ste hovorili, ako ho milujete a ako mu nikdy neublížite? Pretože to je presne to, čo sa mu chystáte spraviť. Ublížiť mu a zahodiť všetok ten čas, čo ste spolu prežili. Možno si poviete, že ten vzťah nemal už zmysel, ale... Rozprávali ste sa o vašom vzťahu? Skúšali ste ho nejako zachrániť, alebo ste sa proste rozhodli že idete ďalej a pálite všetko za sebou?

Aká je tá správna rozchodová atmosféra, ktorú treba navodiť, keď viete, že človeka, ktorého ste milovali, idete kopnúť do prdele? Vyjadrite sa v komentároch, pretože toto je niečo, čo ma fakt zaujíma.