Ani nemusím byť vedľa vás a už vás počujem, ako šomrete. Ako vám je to všetko proti srsti a že muž, čo nedokáže byť verný svojej žene, priateľke, polovičke, alebo ako sa chcete vo vzťahu nazývať, nie je dobrý "materiál". Smutná realita je, že rovnako ako my - muži - tak aj vy - ženy - máte stále potrebu si nejakým spôsobom upevňovať svoju sebadôveru a dokazovať si, že ešte stále dokážete upútať pozornosť opačného pohlavia, však? My to robíme tiež. Či sa vám to páči, alebo nie. Kde to však má svoje hranice?

Hranice nepoznaného a zakázané ovocie

Poznáme to všetci. Ja určite možno viac, ako by sa slušalo, ale o tom niekedy inokedy. Možno niekde v texte aj tu, ale uvidíme. Nepredbiehajme. Všetci sme zažili to, že sme sa na niekoho pousmiali, žmurkli, pobozkali niekomu ruku, privoňali si k vlasom, pohladili ho a tak podobne. Všetko - dalo by sa povedať - nevinné prejavy istej náklonnosti alebo ak chcete, tak aj fyzické prejavy flirtovania. Mimo iného, určite každý z nás niekedy niekoho "namotával" cez nejaký ten messenger, alebo instagram alebo čokoľvek, však? 

Ako sa hovorí, o nič tragické nejde, pokiaľ sa ... 

... z toho nestane niečo pravideľné, prípadne to neprekročí istú hranicu. Tú by som si chcel s vami tak nejako zadefinovať, pretože niekedy mám pocit, že som tak na 3 sekundy kúsok od toho, že mi pristane ženská ruka na líci, prípadne noha v rozkroku. Verte mi, fakt by som nechcel nič z toho zažiť a tak sa rád spýtam na to, kedy a kde sú aké hranice, ktoré by chlap pri flirtovaní nemal preskočiť. 

Ako som už písal, na jednej strane si zvyšujeme navzájom svoje ego, pretože sme radi, že na nás niekto zabral a na druhej máme taký ten pocit "zhrešenia", hlavne ak sme vo vzťahu, čo zvyšuje ešte viac to vzrušenie z toho, že sa to deje práve nám, však? Netvrďte niečo iné, pretože je to presne tak, ako som to napísal. Či tomu chcete veriť, alebo nie, viem, že to tak je. 

Predsa len, z môjho života...

Ako som písal vyššie, možno to bolo mojou prácou, mojím "egom", kto vie, ale niekedy mám pocit, že som flirtoval snáď aj s posledným kaktusom v Hornbachu. Od klasického úsmevu, cez pozvania na kávu (nie tie sexuálne), držania sa za ruky, dlhé očné kontakty... No, proste kompletný arzenál spôsobov, ako dať žene najavo, že o ňu máte záujem, alebo že vás zaujala. Pár stretnutí, komplimentov a tak podobne. Kedy však "cuknúť"? Keď by malo prísť na nejaký fyzický kontakt pier? Alebo aj to je ešte flirt? 

Ja osobne si myslím, že keď už sa niekoľko krát stretnete, tak pokiaľ nie ste kamaráti, čo sa poznáte dlhé roky, tak už by sa dalo hovoriť pomaly aj o tom, že ste začali spolu randiť, čo sa tak trošku odchyľuje od samotného flirtovania, ktoré by asi malo byť len na úrovni pár sekúnd a tak, aby o tom nevedel nik, iba vy a dotyčná. Alebo sa mýlim? Ono, pokiaľ flirtík zaberie a dokážete sa dohodnúť na tom, že spolu skočíte na kávu, tak už to asi je skôr fakt rande, nie? Asi som sa teraz trošku zamotal vo svojich myšlienkových pochodoch, ale o tom je to krásne kúzlo písať priamo to, čo si myslíte a nie písať to, čo si dlhé hodiny pripravujete.

Je takéto flirtovanie, ktoré vedie k rande problémom? Pokiaľ si na začiatku obaja dohodnete, že o nič nejde, len si idete dať spolu kávu a pokecať, aby ste si spravili nových priateľov a získali nové kontakty? Alebo je to už cez čiaru a flirt by nemal nikdy skončiť ako rande, nie to ešte nebodaj ako one night stand? 

Miesto pre vás...

Ako je to už u mňa zvykom, budem rád, ak mi napíšete v komentároch, čo si myslíte. Kde je hranica? Kam by sa flirt nikdy nemal dostať? Je rande z flirtu problém, alebo sa o nič nejedná?