Písať sám o sebe je niekedy skutočne ťažké. Ak ste si niekedy skúšali písať svoj vlastný denníček, alebo niečo podobné, určite mi dáte za pravdu, že si niekde v pozadí hovoríte, čo ak niekto nájde tú či onú pasáž a dostane sa to von. Prehrávate si rôzne scenáre až kým si nepoviete, že to radšej z denníčku vynecháte, však? Trafil som? A teraz si predstavte, že túto vnútornú cenzúru nemáte, pretože v podstate nepíšete denníček, ale píšete otvorene do sveta všetky vaše pocity presne tak, ako cez vás prechádzajú. Či sa jedná o vzplanutie nejakých vášní, až po najintímnejšie pasáže z vašej minulosti. 

Moja cenzúra? Nie. Nepotrebujem.

Ak mám pocit, že by som niečo nemal zverejniť, tak prichádza dilema, prečo by som nemal, keď som dal akýsi verejný prísľub, že jednoducho budem konať otvorene a písať o všetkom? Takže sa na celú vec potom pozerám aj z pohľadu toho, prečo by sa niečo nemalo dostať na verejnosť, ak je to niečo, čo ma nejakým spôsobom ovplyvnilo alebo niekam posunulo. Rovnako tak tomu je aj v čase, kedy píšem tieto riadky, pretože na jednej strane by som mal uchovávať isté "dekórum", kedy vás síce podpichujem, ale na druhej strane chcem, aby ste si vytvorili so mnou akúsi formu online komunikácie, kde si poviete, že "niekedy som čítala taký (asi) blog a tam típek otvorene písal o svojom živote, čo ho trápilo a tak ďalej...". No nebolo by to super?

Takže, aj teraz vlastne istá pasáž z môjho života sa opäť dostane na verejnosť, čím sa opäť vrátime možno k témam, ktoré štvú aj iné ženy, alebo možno mužov. Že čo by to asi tak bolo? 

Aký je váš rodinný stav?

Poznáte tú otázku z formulárov, kedy máte na výber určenia ako slobodný, ženatý, rozvedený a pod.? A to je presne tá ďalšia dilema, ktorú by bolo fajn nejako rozlúsknuť. Ako rozvedený chlap, pri použití určenia "rozvedený", automaticky dávam nášmu štátnemu systému vedieť, že som akoby zlyhal, pretože môj život nedokázal byť naplnený podľa cirkevného zväzku, alebo ako by sme to chceli nazývať (keďže sobáš som mal v kostole). Takže aj keď som pred pánom stále ženatý (cirkev neanuluje sobáše), v očiach štátu som rozvedený chlap. Áno, je to čierna bodka v mojom životopise, ktorý sa volá "sociálny profil pre štátne inštitúcie". 

Vedeli ste napríklad o tom, že banky a zamestnávatelia vás dokážu hodnotiť aj na základe tohto parametru? Že v podstate pre nich "rozvedený" znamená v istej miere nedokonalosť a teda istú formu rizika, do ktorého idú, ak vám ponúkajú úver, alebo prácu? Zaujímavé však? Ale nie nereálne: Deje sa to stále a týchto parametrov je - žiaľ- oveľa viac. 

Dôvody?

Nikdy nikoho nezaujímali, dokonca ani partnerky. Prečo? Hovoria, že je to o minulosti, ale pritom vás presne podľa nej hodnotia. Skúsili ste sa niekedy zamyslieť nad tým, aká je vôbec pravda a či vás to vlastne fakt nezaujíma? Áno, istá časť z vás si povie, že je to povrchné, ale na druhej strane je tu aj taká časť z vás, ktoré sa radi vŕtajú v minulosti. Smutná realita je, že hneď ako sa dozviete pravdu, začne vo vás vnútorný boj s tým, ako sa vyrovnať s tou informáciou, ktorú dostanete. V mojom prípade by sa dalo povedať, že by ste sa dozvedeli o nevere, pritom by sa však o podstate tejto informácie dalo celkom slušne polemizovať. Je to, či nie je, nevera, ak už ste v takom štádiu vzťahu, kedy už jeden k druhému akosi necítite dôveru a ani by ste nepovedali, že chcete v tom vzťahu pokračovať? 

Z môjho života si vezmime príklad, kedy ste vo vzťahu "škrtený" podozrievaním z nevery, pritom ste nikdy neverný nebol. Ste tlačený k rozchodu, aby ste si "mohli ešte užiť" a pri každom kontakte s nejakou ženou sa vám začne telefonické bombardovanie, pretože vaša partnerka počula ženský hlas a potrebuje sa "uistiť", že je všetko v poriadku. Takže z celého (kľudne aj pracovného stretnutia) sa musíte sústavne ospravedlňovať a keď to prestanete dvíhať, vypočujete si vo finále desiatky odkazov. 

Dôvod, prečo takýto vzťah "pochováte" je asi jasný. Áno, dá sa polemizovať o tom, či tam bol alebo nebol dôvod na takúto žiarlivosť, ale z môjho pohľadu môžem povedať, že keby to tam bolo, tak by mi to asi vôbec neprekážalo. Úprimne povedané, bol som do dotyčnej tak zamilovaný, že bola mojou prvou, ktorá sa postarala o to, že som začal sexuálne žiť. Čudujte sa ako chcete, ale fakt som riešil tieto veci iba s ňou, pretože mi maximálne stačila, keďže bola skúsenejšia a ja som bol fakt zajačik, takže som nemal akosi potrebu riešiť iné ženy. 

Keď mi však začali tieto podozrievačky liezť na nervy, tak som sa rozhodol, že si pekne dáme od seba pohov. 

Dilema Rachel a Rossa

Ako to už bolo pekne v tomto seriáli riešené, je počas "pauzy" koniec, alebo nie, je vo finále vlastne aj výsledkom toho, či sa celý skutok považuje za neveru, alebo nie. Ale, akonáhle by som vám na rande povedal, že som sa rozviedol, pretože som svoju "ex" podviedol, vytriete so mnou dlážku a idete ďalej. A realita? Boli sme v štádiu rozchodu, kedy som jej povedal, že ak sa bude aj naďalej správať takto ako sa správala, tak to nemá význam a že si musím premyslieť, či to má alebo nemá význam. Realita? Nepochopenie. Keď som jej následne povedal, že som sa rozhodol, že to už takto jednoducho riešiť nechcem a že končíme, tak .... 

Ako z Evitovky...

... som dostal informáciu, že jej to mešká, že už má aj potvrdenie od lekára a ...

... a nabudúce si napíšeme o tom, ako chlap vníma, keď mu žena, ktorú niekedy miloval, dá pod krk nôž v podobe vety "buď, alebo...".