Muži, či chceme alebo nechceme, ale my asi chceme, sú rovnako - ako vy dámy - úplne obyčajné ľudské bytosti, ktoré rovnako ako vy, prežívajú svoje vnútorné boje a rozbroje, kedy sa rozhodujú, či niečo povedia alebo či budú ticho. To, ako tento vnútorný rozkol vyriešia, poväčšinou ovplyvňuje len málo faktorov, no dajú sa pekne pomenovať a aj vysvetliť.

Prečo teda muži niekedy hovoria a inokedy nehovoria veci "na rovinu"?

Základným faktorom je určite dôvera, na ktorej je postavený vzťah, ktorý muž voči vám má. Či je to váš priateľ, kamarát, sexuálny partner, alebo váš manžel. Vždy je hodnota dôvery v istej forme na nejakej úrovni, kedy muž vie, či úprimnosť znesiete, alebo si tým akosi môže niečo "pokafrať". Všetko to tak nejako vychádza aj z toho, ako reagujete práve vy - milé dámy. 

Pokiaľ si vezmeme, akým spôsobom dokážete reagovať a ako dlhodobo uchovávate krivdy, ktoré sa vám v živote stanú, muž bude vždy pod vplyvom tohto faktu rozmýšlať, či ste alebo nie ste schopná prijať úprimný a otvorený názor. Dôvod, prečo ja osobne aktuálne nemám problém vám písať všetko otvorene tak, ako to je, je práve v tom, že nemám toto "emočné bremeno" a teda mi je jedno, ako sa s danou situáciou vysporiadate. Nezáleží mi totiž na výsledku toho, ako sa vás "moja pravda" dotkne, či ako moc osobne si to vezmete.

Muž, ktorý však je s vami v nejakom "vzťahu", alebo niečo s vami skúša budovať, toto emočné bremeno so sebou nesie, pretože si veci nechce posrať. Je jedno, či ide o prvé rande, 5 či 10 ročný vzťah. Čo je však iné v dĺžke trvania, si môžeme priblížiť hneď.

Od rande, cez postel až za hrob

Ak ste vo fáze, kedy sa ešte spoznávate, určite zaregistrujete, ako muž skúša isté hranice, ktoré jemne prekračuje a to až do doby, kým ho neupozorníte, alebo sa nejako neprívetivo zatvárite, čo on bude vedieť identifikovať ako ten "mantinel", kde už to môže začať škrípať. Inými slovami, skúša, po akú hranicu je možné byť s vami na otvorenej vlne komunikácie. Čím úzkostlivejšia ste, tým sú tie hranice väčšie a narazí do nich skôr, ako by možno on sám chcel.

Ak máte vzťah, ktorý trvá už nejakú dobu, tak sa často stane, že dotyčný aj vie o tom, kde sú tie hranice, ktoré môžu spôsobiť "oheň na streche", ale aj tu sa rozhodujú od vážnosti danej situácie. Ak ide o niečo, čo skutočne musí byť vyslovené, tak to určite vysloví a nebude vôbec chodiť okolo horúcej kaše. Tak, ako si muži vedia medzi sebou do očí povedať, že je niekto dement a horšie, tak to jednoducho dokážu voči komu - a - čomukoľvek. Ak to má pomôcť, aby ste nespravili nejakú hlúposť, môžete mi veriť, že vám to šplechne do ksichtu skôr, ako stihnete mrknúť okom.

Často sa však stretávate aj s rôznymi druhmi priateľov, kde by sme si mali povedať - tak ako to je - že niektorí sú vo friend zone a  v tej si muž dáva pozor na každý prešľap, ktorý by ich "vyradil" z možnosti dostať sa z danej zóny kamkoľvek inam. No a potom máte priateľov, čo vedia, že im možno prepáčite viac, pretože vás poznajú možno od škôlky. Áno, keď vám povedia pravdu do ksichtu, tak sa naseriete, ale netrvá to zvyčajne dlhšie, ako pár dní. V lepšom prípade len pár hodín, pretože viete, že to myslí dobre.

No a nezabudnime na skupinu manželov, alebo životných partnerov, ktorí už vedia veľmi dobre, že nech povedia čokoľvek, nebude to k ničomu, pretože vždy urobíte aj tak presný opak toho, čo vám hovorí, takže vlastne len povzdychne a ide ďalej bez toho, aby sa vás nejako dotkol. Takže to je potom presne tá skupina, čo už radšej preventívne na rovinu nehovorí vôbec nič, resp. nehovorí vôbec.

Ako zistiť pravdu a nepokaziť si vzťah?

Povedal by som, že v prvom rade to nie je o rozhodnutí mužov, či vám povedia pravdu, ako skôr o tom, ako naložíte s pravdou vy, pretože nie pravda je to, čo desí mužov. To, čo desí mužov od toho, aby vám povedali pravdu, je to, ako na ňu vy zareagujete. Takže ak nie ste pripravené počuť pravdu, nepýtajte sa na ňu. Ak to nie je úprimné, vôbec to nechcite, pretože ak zareagujete zle, nabudúce už určite pravdu a ani žiadny rozhovor nečakajte.